Žilina
Počtom obyvateľov (83 684 osôb) je Žilina štvrtým najväčším mestom na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym, dopravným a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska, niekedy sa jej aj hovorí „perla na Váhu“.
Erb mesta pozostáva zo štítu, dvojkríža a dvoch hviezd na olivovozelenom podklade. Dvojkríž a hviezdy sú zlaté (resp. žlté). Dvojkríž má byzantský pôvod vychádzajúci z cyrilo-metodskej tradície. Erb mesta Žiliny má vysokú heraldickú hodnotu a patrí medzi najstaršie mestské erby nielen na Slovensku. Prvé vyobrazenie znaku mesta pochádza z roku 1379.
Vlajka mesta je vodorovne rozdelená na horný žltý a dolný zelený pruh. Vľavo hore je umiestnený erb mesta.
Pečať mesta je kruhová. V strede je erb so štítom a dvojkrížom. Okolo pečate sa nachádza latinský nápis SIGILLUM, CIVIUM. DE. ZILINA.
VZNIK MESTA
Prvá písomná zmienka o Žiline pochádza z roku 1208, kedy Žilinu tvorilo niekoľko slovenských osád rozptýlených 0,5 – 2 km od Kostola sv. Štefana (v latinsky písanej listine nitrianskeho župana Tomáša sa územie Žiliny nazýva terra de Selinan čiže „Zem Žiliny/Žilinská“). Najväčšia z osád sa pravdepodobne nachádzala na mieste súčasného historického jadra Žiliny. Jej súčasťou bol aj kostol s polkruhovou apsidou nachádzajúci sa na mieste súčasného Farského kostola (Kostola Najsvätejšej Trojice), ktorého základy vytŕčajú spod súčasnej stavby. Pravdepodobne táto z osád bola koncom 13. storočia zničená, poškodený bol i jej kostol, ktorý bol následne podľa výskumu archeológov opravovaný.
ŽILINKÝ HRAD
Existencia Žilinského hradu je potvrdená viacerými listinami. Prvá zmienka s vlastníkom Matúšom Čákom Trenčianskym je z roku 1318, ale hrad môže byť oveľa starší. Ďalšie zmienky sú z rokov 1397 a 1454, kde sa hrad spomína naposledy. Jeho miesto ale ešte nebolo zistené, najnovší výskum nepotvrdil jeho lokalizáciu pri farskom kostole. Hrad sa našiel pri výkopových prácach na stavbe OC Mirage v mieste kde stávala žilinská fara. V OC Mirage sú naznačené základy veže Žilinského hradu.
